„Doješ halušky alebo ti spravím mäsko?" Cesta MHD s dôležitým posolstvom.

Autor: Blanka Lipková | 27.5.2015 o 12:11 | (upravené 27.5.2015 o 12:31) Karma článku: 10,99 | Prečítané:  1993x

Aj cesta autobusom verejnej dopravy môže byť poučná a na zamyslenie. Až na toľko, že nás donúti uvedomiť si skutočné hodnoty. Halušky na večeru alebo ešte pred ňou? Zásadná otázka milujúcej babičky.

Najmä, ak sa ju opýta babička svojho vnuka tým najúprimnejším možným spôsobom. V tých slovách bola  láska. 

Včera som nastúpila do autobusu verejnej dopravy, trochu v zhone, s hlavou ešte stále niekde medzi ambulanciou, kde som bola na preventívnom vyšetrení a prácou, kam som sa z mesta vracala. Nič neobvyklé sa nedialo, teda okrem rôznych zvukov a pachov v tých našich krásnych bratislavských autobusoch, ktoré môj mozog okamžite zaregistroval. Veď ako vždy, opäť raz som bola vo svojom svete, premýšľajúc určite" nad niečím životne" dôležitým a prevratným, čo by tomuto upadajúcemu ľudstvu pomohlo. A potom to prišlo! 

Do autobusu nastúpila krásne upravená, usmievavá a pozitívnou energiou presvetlená, približne šesťdesiatpäť ročná pani so svojim, asi štrnásť ročným vnukom a sadla si vedľa mňa. Nevenovala som im pozornosť, veď ako som už písala, bola som silno zamyslená" a tiež som čítala niekoho blog. Potom som však spozornela, lebo mojim ušiam ulahodil príjemný hlas tej krásnej ženy. Znel ako príjemná a upokojujúca melódia, pri ktorej sa budete cítiť bezpečne v akejkoľvek situácií. Až si dovolím tvrdiť, že hral tónmi a odtieňmi všetkých farieb. 

Nemyslím tým krásnej fyzicky (aj keď to bola tiež), ale krásnej duchom, vyžarovaním a vystupovaním. Bola to pani, z ktorej vyžarovalo toľko dobra, že by hádam ani nevedela byť „zlá," či niekomu ublížiť, ani keby chcela. A ona ani len netuší, ako ma inšpirovala?!

Rozprávala sa s vedľa stojacim chlapcom tak krásnym spôsobom, aký som ešte nevidela. Zhovárali sa o škole a ešte o niečom, neviem o čom, lebo predsa len počúvať cudzie rozhovory nie je moja parketa. A potom sa ho opýtala tú kľúčovú a veľmi dôležitú otázku: „Čo povieš, doješ tie halušky alebo ti spravím mäsko? Môžeme ísť do obchodu, kúpime zemiačky a niečo aj pre dedka," povedala. Chlapec bol tiež veľmi slušný a pokorný a povedal niečo ako: „To je v poriadku, ja tie halušky zo včera dojem." V jeho hlase bolo cítiť ako veľmi jej chce uľahčiť prácu, aby si s ním nerobila starosti a ona povedala: „Tak vieš čo, halušky si môžeš dať keď prídeme domov a potom urobíme to mäsko a dáme si spolu, dobre?"

Môže to znieť ako úplne obyčajný rozhovor, ale bolo to viac než len to. Môžete mi veriť. Bolo to ukážkou lásky a odovzdanosti svojmu vnukovi a svojej rodine. Mnohí z nás to považujú za úplnu samozrejmosť, veď prídem domov a budem mať navarené, lebo mama, manželka, babka, otec niečo uvarili. Ja si potom len naložím na tanier a možno si ešte aj dovolím komentovať:  Mmmm, dobré, len je to príliš slané, sladké, studené, teplé atď. Áno, ja viem, aj ja to občas robievam, keď prídem k rodičom a patrične sa za seba aj hanbím. Nie je to totižto samozrejmosť! A tak ako nám niekto s láskou navaril, tak isto by sa na nás mohol takpovediac aj  „vykašľať."

Ide o princíp, a ide o to nezabúdať na to, aké máme šťastie, že svoju rodinu máme , aj keď si občas  lezieme na nervy." To je však tá najnormálnejšia a najprirodzenejšia vec, veď inak by to bola nuda. Ja niekedy leziem na nervy aj sama sebe, fuuu. Tak sa nemôžem čudovať druhým. Dúfam aspoň, že sa to nestáva len mne a nie som v tom sama. Že aj niekto z vás to pozná, lebo potom som divná. 

Je to však skutočne tak, ešte stále existujú ľudia,  ktorí v sebe nosia dobro. Veď tých neprajností, katastrof a treagédií máme na tomto sevete až až. Som šťastná, že dobrosrdeční a láskaví ľudia ešte nevymreli. A že, keď otvoríme oči poriadne, budeme vidieť aj to dobré, čo v ľuďoch je. Toho zlého máme predsa viac než dosť. A som tiež veľmi rada, že mi tá  „teta" svojim pekným správaním ukázala, ako by sme sa mali chovať k svojim blízkym a k ľuďom vôbec.

Všímate si takéto  „obyčajné" situácie aj Vy, alebo len prejdete bez povšimnutia okolo? Možno aj my môžeme byť v niečom pozitívnym príkladom pre naše okolie, alebo aj pre niekoho úplne cudzieho, bez toho, aby sme o tom vedeli.

P.S. Ďakujem teta.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?